Jánsku vatru sme v Porube už dlho nemali. Tradície sú, ale v posledných rokoch takáto udalosť akosi ušla z pozornosti. Niektorým pamätníkom sa predsa len podarilo spomenúť si a oživiť čo-to z dobrej tradície. Pridal sa aj Obecný úrad a potom večer aj Jánovia, ktorých je v Porube veľké množstvo. Už v predstihu prichystali nadšenci okolo Petra Bajdicha peknú drevenú vatru (modernou tradíciou boli ojazdené pneumatiky z družstva, ale radšej tá drevená) a potom v podvečer mohli v miestnom rozhlase vyhlásiť, že "... bude pripravený guľáš a špekačky, občerstvenie si každý prinesie sám a akýkoľvek hudobný nástroj a dobrý hlas je vítaný ..."

     A tak s hustnúcim šerom a príchodom svätojánskej noci prúdili do Nových Lazov množstvá nalákaných ľudí, hŕba detí a samozrejme Jánovia, ktorí mohli takto osláviť svoje meniny v kruhu svojich spoluobčanov a ponúknuť ich všelijakými dobrotami. V tomto ohľade si zaslúži špeciálne ocenenie Ján Sopúch, ktorý, aj napriek tým pár rokom, ktorá už zažil na tomto svete, vyšiel rezkým krokom z domu až hore. Myslím, že sa mu tam páčilo a spolu s ním aj ďalším, ktorí v tento večer prišli tiež do Nových Lazov.

     Nafotil som zopár záberov, ale dopredu upozorňujem, že kvalita v tých nočných podmienkach nemohla byť bohvieaká. Snažil som sa ako sa dalo. Hádam sa spoznáte.